Diktátor Josif Vissarionovič Stalin … zatracovaný a zároveň neuveriteľne uznávaný … charizmatický vodca národa a zároveň despota … ?! Ak sa dá hovoriť o charizme aj o tej zlej, tak Stalin jej mal viac ako dosť.

Vlastným menom Josif Džugašvili (1878 – 1953) bol neobmedzený vládca Sovietskeho zväzu po Leninovej smrti v rokoch 1922 – 1953. Preslávil sa aj tým, že počas 2. svetovej vojny porazil fašistické Nemecko (aj keď on ho neporazil, ale porazila ho Červená armáda CCCP, pod velením schopných generálov, zatiaľ čo Stalin skôr škodil svojimi rozhodnutiami, ako pomohol Červenej armáde) a následne rozšíril ruské impérium na jednu z najvýznamnejších mocností sveta. Za jeho vlády započal „veľký teror“ kedy zomreli milióny ľudí počas „stalinských čistiek“ v pracovných táboroch (gulagoch). Stalin (prezývaný aj Muž z ocele) sa doteraz kvôli tomu považuje za najkrvavejšieho diktátora 20. storočia.

Detstvo …

Stalin sa podľa matriky oficiálne narodil 18. decembera 1878 no dátum jeho narodenia sa udáva 21. december 1879 (dátum narodenia si vraj sám pozmenil) v gruzínskom meste Gori. Jeho otec bol silný alkoholik, pracoval ako obyčajný obuvník, pričom často bil svojho syna. Mama bola silná veriaca kresťanka a zo svojho „drobčeka“ chcela mať pravoslávneho kňaza. Už ako malý bol Josif inteligentný, ale zároveň aj neurotický následkom otcových bitiek. Išiel študovať do Tbilisi do pravoslávneho seminára. Bol výborný študent a zoznámil sa tu s učením K. Marxa a F. Engelsa. V roku 1898 sa stal členom Sociálnych demokratov a o rok na to ho za revolučné aktivity vylúčili zo seminára. Za vyvolávanie nepokojov bol poslaný do vyhnanstva na Sibír, kde dlho nepobudol, nakoľko sa mu odtiaľ podarilo utiecť. Paradoxne potom posielal na Sibír on svojich nepriateľov, pričom dôsledne dbal na to, aby sa odtiaľ nikomu ujsť nepodarilo.

Manželstvo …

V roku 1904 sa oženil s Jekaterinou Svanidzeovou, ktorá o 3 roky zomrela. Stalin sa správal k manželke bezcitne, podvádzal ju a ako argument nevery uvádzal, že na pohlavný styk je príliš slabá vzhľadom na jeho nie príliš nežné praktiky. Z tohoto manželstva pochádzal syn Jakov o ktorého sa Stalin po Jekaterininej smrti prestal zaujímať. Od 14 ich rokov býval Jakov u Stalina v Kremli, ale vzťahy medzi otcom a synom boli chladné. V roku 1925 sa Jakov oženil so Zojou Guninovou a Stalin zúril, lebo so sobášom nesúhlasil. Jakov sa pokúsil o samovraždu, strelil sa pištoľou do srdca, ale prežil. Stalin znovu ukázal svoju bezcitnosť výrokom „Je taký neschopný, že sa nedokáže ani sám zastreliť!“

Politická moc …

Prvýkrát sa Stalin stretol s Leninom na konferencii vo Fínsku. Rýchlo si našiel cestu k Leninovi (Leninovi sa páčil kvôli jeho nebojácnym a drsným činom). V roku 1922 sa Stalin stal generálnym tajomníkom strany a začal získavať moc. Leninovi sa to nepáčilo a chcel sa ho zbaviť, ale to už nestihol, nakoľko sa mu zhoršil zdravotný stav a nakoniec v roku 1924 aj zomrel. Stalin potom porazil aj ostatných protivníkov, ktorí chceli získať miesto Lenina, postavil sa na čelo Strany a začal upevňovať svoju moc.

Zotročovanie a vraždenie …

Stalin „Muž z ocele“ potom rozpútal ozajstný teror. Začal kolektivizáciou vidieka, bral roľníkom obilie a keď vypestovali málo, boli nemilosrdne trestaní. Pokračoval však ďalej, bol paranoik, všade videl spiknutie voči nemu, začal s terorom proti inteligenciui, odstraňoval a popravoval politických väzňov, inteligenciu, politických súperov, popravoval za drobné prehrešky, keď žiadne neboli, jednoducho ich vykonštruoval. Súčasťou tohto všetkého bol dokonca aj riadený hladomor a čistky (dokonca aj vo vlastnej armáde dal zabiť schopných generálov, ktorým nedôveroval a nahradil ich ľuďmi, ktorí boli síce jeho, teda spoľahliví, ale boli zároveň neskúsení v boji) čo sa neskôr odzrkadlilo v druhej svetovej vojne. Stalin dal vybudovať pracovné tábory tkz. GULAGY. Posielal sem hlavne svojich protivníkov, politických väzňov, ktorí tu umierali v neľudských podmienkach (ťažká robota, nedostatok stravy, choroby). Nezaujímal sa, čo s nimi bude, išlo mu len o to, aby neklesla produkcia a zároveň sa zbavoval svojich protivníkov.

Druhá svetová vojna … Veľká vlastenecká vojna …

Keď 22. júna 1941 Nemecko napadlo Sovietsky zväz naivný Stalin tomu neveril. Nemci pochodovali na Moskvu a Stalin nič nerobil. Vďaka Stalinovej vláde a jeho čistkám aj v radoch armády to malo na krajinu nepriaznivý dopad. Straty na životoch v Červenej armáde boli obrovské. ZSSR nemalo vtedy inú možnosť, len sa brániť. Stalin svojimi diletantskými rozhodnutiami skôr škodil ako pomáhal Červenej armáde. V prvých momentoch vojny boli straty Červenej armády ohromné, letectvo spolovice zdecimované a tankové vojská z 90% zničené napriek početnej aj kvalitatívnej prevahe. Keď padol Stalinov syn Jakov v hodnosti poručíka do nemeckého zajatia, Nemecko ponúklo výmenu Jakova za nemeckého poľného maršala Friedricha Paulusa.

Odpoveď Stalina bola znovu príznačná pre jeho bezcitnosť „nevymeníme predsa poľného maršala za poručíka“ Sovietsky vodca sa takto mohol pomstiť manželke a dcére svojho syna. V platnosti bol totiž zákon (ktorý ale vydal on) všetci ktorí padnú do zajatia sú „zradcovia národa“ a všetci členovia rodiny budú potrestaní. Zaujímavý je pritom fakt, že seba nepotrestal ako otca zradcu národa. Pravdou ale je, že Nemecko a Sovietsky zväz nemali žiadnu dohodu o vydávaní zajatcov. A v prípade výmeny by Stalinova prestíž utrpela. Jakov, hoci bol silný človek a vzdoroval fašistom, nakoniec nevydržal psychické utrpenie a vrhol sa v zajateckom tábore na plot nabitý elektrinou po tom, čo si vypočul táborový rozhlas, kde Stalin označil všetkých zajatcov za zradcov vlasti.

Smrť diktátora a despotu …

Známy výrok „ako žil tak zomrel“ sa presne hodí na J.V. Stalina. 1. marca 1953 Stalina ranila mŕtvica po predchádzajúcej ostrej hádke s členmi politbyra. Celý deň 1. a 2. marca sa neukázal, ale všetci okolo neho sa ho báli čo i len vyrušiť, nakoľko poznali jeho povahu. 2. marca oslovilo polytbiro Beriju nech sa pozrie na Stalina. (Stalin s Berijom mali blízky vzťah) Ten dorazil až v noci z 2 na 3 marca a po krátkej „obhliadke pacienta“ usúdil, že Stalin na tom, nie je až tak zle a objednal doktora až na popoludnie 3. marca.

Keď prišiel doktor bol už na tom Stalin veľmi zle, chrčal, zvracal a celý ten čas ležal vo vlastných výkaloch. O 2 dni 5. marca 1953 Stalin zomrel ako 74 ročný. Skutočnosť, že Berija úmyselne zdržal privolanie lekárskej pomoci a tak dopomohol k Stalinovej smrti, napomáha teórii o pripravovanej likvidácii Beriju zo strany Stalina, aj keď Berija patril k Stalinovým obľúbencom. Berijove výroky „Ja som ho odstránil“ v súkromných rozhovoroch po Stalinovej smrti by toho mohli byť dôkazom.

Po Stalinovej smrti bola veľká časť obyvateľstva krajiny zhrozená. Pri pohrebe na Červenom námestí a snahe dostať sa k jeho rakve čo najbližšie a vidieť jeho telo bolo v panike a tlačenici ušliapaných niekoľko ľudí. Zabalzamované telo najprv pochovali do mauzólea po boku Lenina a neskôr ho tajne premiestnili v obyčajnej drevenej rakve do hrobu pri Kremeľský múr.

Keď ešte Stalin žil, povedal: „Ja viem, že po mojej smrti na môj hrob nahádžu kopu špiny, no vietor histórie ju neľútostne rozpráši!“ Po XXII. zjazde KSSZ boli Stalinove pamätníky po celom Sovietskom zväze demontované, okrem pamätníka v rodnom meste.

Čo po sebe zanechal?

Medzi jeho najznámejšie výroky patrí: “Jedna smrť je tragédia, milión mŕtvych je štatistika.” Podľa výskumu verejnej mienky z roku 2006 47% obyvateľov Ruska pokladá osobu Stalina v histórii za pozitívnu a 29% za negatívnu.

Počas Stalinovej vlády bolo popravených 800-tisíc ľudí, v pracovných táboroch zahynulo 1,7 milióna väzňov a počas násilnej kolektivizácie vidieka prišlo o život 389 000 roľníkov.

Doteraz sa ľudia rozchádzajú v názore, kým bol Stalin. Či chladné nemilosrdné monštrum, alebo spasiteľ Zväzu sovietskych socialistických republík.